Žiarlivosť. Pomáha alebo ubližuje?

Mať závistlivého partnera nie je žiadna výhra. Žiarlivosť však veľmi závisí na spôsobe a forme.

“Tá moja neskutočne žiarli. Kontroluje mi Facebook, Instagram, telefón aj pohľady,” hovorí kamarát kamarátovi.

Ten vie o čom hovorí. Potľapká ho po pleci a dáva mu pomocnú radu: “Utekaj, priateľu, utekaj.”

Presne tak pôsobí žiarlivosť. Môže však byť aj dobrá?

Nie je žiarlivosť ako žiarlivosť

Prirodzená

To je tá dobrá. Skutočná. Veď musí partner vedieť, že mu na vás záleží. Že ho chcete iba pre seba.

Ale to sa dá dať najavo inak ako prenasledovaním.

Stačí, keď to vyplynie zo vzťahu samotného. Nemusíte to nijako prizvukovať. Veď pokiaľ ide o zdravé partnerstvo, vedia obaja, že sa nemajú podvádzať.

Musí však dôvera fungovať na 100%. Ani jeden z partnerov nesmie dať druhému pocit, že by mal žiarliť. Ak toto nefunguje, začína druhá – nie úplne zdravá.

Chorobná

To je presne príklad z úvodu článku. Možno si poviete, že stačí rozhovor a všetko bude v poriadku.

Bude.

Ale iba na chvíľu. A potom sa všetko vráti do starých koľají.

Často extrémne žiarlivý partner nemá ani dôvod. Podozrenia sú iba v jeho hlave. Možno ide o niečo, čo videl u rodičov. Alebo má zlé skúsenosti z predchádzajúceho vzťahu.

A prenáša to do nového.

No ak nepomôže komunikácia, sú iba dve možnosti:

#1 Zvyknete si

#2 Poslúchnete radu zo začiatku článku

Obrázok: shutterstock.com Text: danny.sk